Kto podpálil Slavín?
CHARTA 2015 - Sekretár Mgr. Peter Nišponský
Reakcia Petra Nišponského, sekretára občianskej iniciatívy CHARTA 2015 na článok pána Mira Kerna z Denníka N uverejneného dňa 6. apríla 2015 pod titulkom: „Piskot na Kisku a podporu Lavrova organizovali komunisti aj dôstojník ŠtB“.
Vážený pán redaktor Kern. Ako z Vášho článku vyplýva, mám šťastie, že sa dnes nepíše rok 1933. Inak by ste ma okrem toho všetkého, čo ste uviedli zrejme obvinili i z podpálenia Ríšskeho snemu v Berlíne. Nebudem odpovedať na znôšku Vašich poloprávd a konštrukcií, ktorých cieľom je niečo, čo každý súdny človek dokáže z Vášho článku pochopiť i sám.
Odpoviem Vám formou historickej paralely, ktorá sa udiala v roku 1933 v minulom storočí:
Požiar ríšskeho snemu
27. februára 1933 požiar zničil budovu Ríšskeho snemu v Berlíne. Tento požiar sa stal jednou z najvýznamnejších udalostí éry začiatku nacistického režimu v Nemecku. Hitlerova vláda ho využila ako zámienku k nástupu nacistickej propagandy a k masívnemu obmedzeniu ľudských práv.
Požiar nahlásený o desiatej večer bol po krátkej chvíli zlikvidovaný. Napáchal však značné materiálne, ale predovšetkým politické škody. Na miesto ihneď dorazili Hermann Göring a Adolf Hitler, Joseph Goebbels, vicekancelár Franz von Papen a knieža Heinrich Günther von Hohenzollern. Göring požiar považoval za signál k spusteniu komunistického puču. Na druhý deň oficiálna agentúra Preussische Pressedienst (Pruská tlačová služba) pod priamym nátlakom Hitlera napísala, že tento „čin podpaľačstva je najnestvornejším teroristickým činom vykonaným boľševizmom v Nemecku“.
Hľadanie vinníka:
Na mieste činu zadržala polícia Holanďana Marinusa van der Lubeho, údajne pobehujúceho po budove. Skôr ako sa začalo vyšetrovanie vyhlásil Hitler, že požiar mal byť výzvou ku komunistickému puču a primäl svojich koaličných partnerov (nacisti mali vtedy ešte len troch ministrov) k súhlasu a prezidenta von Hindenburga k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení Na ochranu národa a štátu a Proti zrade a velezradným činom. Na ich základe boli zrušené všetky občianske práva a slobody, zakotvené vo vtedajšej ešte stále platnej ústave, dokonca aj právo známe ako „habeas corpus - maj si telo (slobodné)“ - čo dovtedy znamenalo, že nikoho nebolo možné bezprávne uväzniť. Zároveň rozšírili okruh trestných činov spadajúcich pod trest smrti.
Požiar prišiel nacistom veľmi vhod (ak ho nezaložili sami, čo sa nepodarilo potvrdiť, ani vyvrátiť dodnes), lebo necelý týždeň po ňom sa konali voľby a tieto mimoriadne nariadenia mohli na jednej strane zastrašiť voličov, na druhej prilákať rabiátov, ktorí sa vždy radi stotožňujú s najbrutálnejšou politickou silou. Hitlerovi sa napriek tomu nepodarilo získať vytúženú nadpolovičnú väčšinu hlasov. Po voľbách sa teda rozhodol v zastrašovaní obyvateľstva pokračovať, predbežne tým, že zinscenoval politický proces proti van der Lubemu a spoločníkom, ktorými podľa obžaloby mali byť traja bulharskí komunisti, Vasiľ Tanev, Blagoi Popov a Georgi Dimitrov, ako aj predseda parlamentnej sekcie komunistickej strany Nemecka Ernst Torgler. Týchto štyroch napokon zbavili obžaloby vďaka tomu, že proces bol verejný a Dimitrovova veľmi presvedčivá obhajoba vyvolala pozornosť v celej Európe.
Odsúdili len van der Lubeho, ktorého popravili 10. Januára 1934.
Dimitrovova verzia, že nacisti založili požiar sami, aby sa Nemci vystrašení možnosťou komunistického puču ľahšie zmierili s prvými nacistickými zásahmi, sa držala až do 60. Rokov minulého storočia. Potom historici a nemeckí publicisti na základe údajne nového materiálu dospeli k záveru, že van der Lube mal predsa len akýsi nedokázaný podiel na založení požiaru, no nacisti ho dôsledne využili k propagande a k politickým represáliám.
Pán Kern. Váš článok mne, ale možno i iným ľuďom, ktorí boli a spontánne vyjadrili svoje občianske postoje dňa 4. Apríla 2015 na Slavíne evokuje vyššie popísanú historickú udalosť. Neviete náhodou, čím to asi bude?
Možno by ste sa mohli zamyslieť komu, ako a načo svojimi článkami súžite a aký dopad bude mať Vaša činnosť na ďalší život na Slovensku a na udržanie občianskeho zmieru, ale i mieru všeobecne.
Slobodných občanov Slovenska nemožno k prejavom súhlasu, či nesúhlasu s politikou predstaviteľov prezidentskej, zákonodarnej, alebo výkonnej moci štátu prinútiť, lebo slobodní očania v slobodnej krajine svoje názory a konanie realizujú slobodne.
Informačnou manipuláciou, propagandou síce môžete dezorientovať, zmanipulovať i zastrašiť občanov a tým dosiahnúť krátkodobý úspech, ale pravda i tak nakoniec vyjde najavo.
Želám Vám, aby sa raz i z Vás stal nezávislý žurnalista. Nie taký, od ktorého nič nezávisí, akým ste teraz, ale skutočne nezávislý. Tých grošov za nadprácu pre pánov, ktoré Vás teraz živia bude síce menej, ale nebudú smrdieť.
Mne sa to už v živote stalo a verte je to skvelý pocit.