Najviac „bolí“, keď vás klamú „vlastní“
Pavol Suško
Vláda i parlament potichu schválili prítomnosť cudzích vojakov na Slovensku
Vláda Slovenskej republiky prerokovala na svojom rokovaní 28.októbra 2015 „Návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR v súvislosti s ich pôsobením v tíme pre integráciu síl NATO /NATO Force Integration Unit/“ pod označením ÚV 35688/2015. Vlada materiál schválila a vyjadrila súhlas s prítomnosťou vojakov iných štátov na území Slovenska. Odporúčala parlamentu SR tento materiál tiež schváliť.
Ako inak, ako pokus o klamstvo vlastných občanov, možno nazvať skutočnosť, že informácia o tomto kroku sa neobjavila takmer nikde v médiach, vychádzajúcich či vysielajúcich na Slovensku?
Národná rada Slovenskej republiky prerokovala materiál totožného názvu na svojom rokovaní 10.novembra 2015. Ani o tomto kroku sa občania nemali ktovie akú možnosť dozvedieť. Teraz je už hotovou vecou, že na základe uvedených chválených rozhodnutí sa v kasárňach v Bratislave -Vajnoroch môže začať /a už začalo/ s prípravou na umiestnenie medzinárodného vojenského veliteľstva NATO. V jeho zostave môžu byť vojaci z ktorejkoľvek krajiny NATO.
Vláda aj parlament asi vedia, prečo schválili takýto krok potichu, „za chrbtom“ občanov Slovenskej republiky. Členstvo Slovenska v NATO, od vstupu do neho, ale aj teraz, nesprevádzalo a nesprevádza ktovie aké nadšenie občanov.
To znamená, že hoci aj nejde o priame klamanie, určite ide o neinformovanie, prinajmenšom o neúprimnosť k vlastným občanom a nepripravenosť oboch inštitúcii vyjadriť sa otvorene k nepopulárnej záležitosti, ktorú im pripravili.
Je potrebné pripomenúť, že celú históriu NATO, od jeho vzniku, cez rozširovanie a posilňovanie jeho vplyvu i vojenskej moci, sprevádzalo a sprevádza klamstvo. Klamanie občanov vlastných krajín i občanov krajín protivníka.
Ešte ani neskončila druhá svetová vojna a už sa „spojenci“ vedení USA a Veľkou Britániou zaoberali plánmi na vojenské zničenie Sovietskeho zväzu. Hneď po skončení vojny Západ vytváral teórie a zdôvodnenia o „sovietskej vojenskej hrozbe“, o „rozpínavosti ZSSR“ a o jeho „agresívnych plánoch“. Že takéto tvrdenia boli úplne nezmyselné bolo zrejmé, pretože Sovietsky zväz po vyčerpávajúcej vojne bol tak ekonomický i ľudský oslabený, že bolo nezmyselné hovoriť o jeho zámeroch pokračovať v nejakej ďalšej vojne. Musel sústrediť všetok svoj ostávajúci potenciál na to, aby obnovil vojnou zničené hospodárstvo a vytvoril podmienky pre život svojich občanov.
Napriek tomu krajiny Západu sformovali vojenský blok NATO, ktorý otvorene začal svoju prípravu na ďalšiu vojnu. Samozrejme proti Sovietskemu zväzu a ostatným socialistickým krajinám.
Pod zámienkou „brániť sa proti agresivite ZSSR a socialistického spoločenstva“, „proti vývozu revolúcii do iných krajín“, z roka na rok zvyšoval vyzbrojovanie svojich krajín. Na zdôvodnenie toho si vymýšľal vojenské stratégie a doktríny. Niekedy skryte, mnohokrát však nezakryte vychádzali na povrch myšlienky, ktoré boli skutočným zdrojom ich konania. Išlo o zámer „zničiť komunizmus“ a zabrániť jeho šíreniu na ďalšie krajiny. Odstrániť z cesty spoločenský poriadok, ktorý poskytoval ľuďom väčšie hodnoty a lepšie perspektívy, ako dokázal kapitalizmus.
Nové kola zbrojenia vždy začínal Západ, z podnetu USA a bloku NATO. Sovietsky zväz a socialistické krajiny sa vždy snažili len vyrovnať v silách a prostriedkoch svojich armád, aby boli schopné odraziť možnú agresiu voči ním. Hoci politickí predstavitelia a generalita NATO klamala a tvrdila opak. Je dostatok faktov o počtoch zbraní, zbraňových systémov, rokoch ich zavádzania do výzbroje. O počtoch jaderných a konvenčných zbraní, ktoré rozmiestňovali na vojenské základne po celom svete, v snahe získať prevahu a potom diktovať svoju vôľu iným krajinám. /Toto nie je cieľom tohto príspevku/.
V polovici osemdesiatych rokov, z iniciatívy socialistických krajín a vtedy osobne „komunistického predstaviteľa“ M.Gorbačova začala diskusia o zastavení pretekov v zbrojení, o možnosti novej kvality spolužitia krajín s rozličným spoločenským zriadením. Otvorila sa otázka rozpustenia Varšavskej zmluvy i NATO. Kým z iniciatívy hore uvedeného,vtedy Generálneho tajomníka ÚV KSS, sa organizácia Varšavskej zmluvy rozpustila neprimerane rýchlo a bez serióznych analýz, NATO ostalo existovať. S ústnym prísľubom amerického prezidenta Reagana, že sa nebude rozširovať ďalej na východ.
Napriek tomu, že prestal existovať Sovietsky zväz, že bol rozvrátený socialistický systém v krajinách jeho spojencov, NATO nielen že neuvažovalo o svojom rozpustení, ale rozširovalo sa ďalej na Východ k hraniciam Ruska. Na program prišli nové klamstva. „Agresivita a rozpínavosť“ Ruska, „zbrojenie Ruskej federácie“, „príprava na záchvat nových území“ a podobné nezmysly. Zahralo sa aj divadlo – zasahovanie do vnútorných záležitosti Ukrajiny a „ruská karta“ či „ruka Moskvy“ v nej. A stále „zotrvávajú dôvody“ na existenciu NATO, na jeho ďalšie rozširovanie, ale aj na budovanie vojenských základní na územiach štátov, kde doteraz neboli. Vrátane Slovenska.
Vláda a parlament Slovenska, väčšina parlamentných politických strán i média „naskočili“ na vlnu klamstiev a zavádzania svojich občanov. Robia všetko preto, aby občana buď neinformovali, informovali skreslene, alebo klamali o tom, aká je história NATO a jeho vodcu USA. Klamú aj o tom, aké sú ciele NATO a jeho skutočná politika. Čie zájmy uskutočňuje a do čoho môže zavliecť Slovensko a našich občanov.
Nie tak dávne udalosti v bývalej Juhoslávii, Iraku, Líbyi, Afganistane, ale aj v Ukrajine, teraz aj v Sýrii a teroristické útoky v Európe majú tiež korene v politike vlád, parlamentov a prezidentov krajín NATO. A do čoho vtiahli ľudí svojich krajín? Akú budúcnosť im pripravili?
Hádam toto je príležitosť, aby sa občania Slovenska „chytili vlastného rozumu“ a skúsili sa zamyslieť, čo a kto pripravuje im a ich potomkom na Slovensku. Udalosti v Paríži, ale aj inde ukazujú, že to už nie je „hra o fazuľky“. To, čo sa stalo tam, sa môže stať aj im, alebo ich blízkym, a to ako v zahraničí, tak v hociktorom meste na Slovensku. A to je hrozné pomyslenie...
Ochránia nás také avantúry ako sú vojenské základne, alebo nás ohrozia?
* Po prečítaní článku môžete hlasovať v ankete (Vľavo hore.) Ďakujeme.
