Otvorený list prezidentovi Európskej komisie, pánovi Jean-Claude Junckerovi

28.01.2016 21:28

MUDr. Andrej Janco, hovorca CHARTY 2015.

Vážení priatelia,

    Usilovne sme pracovali na Výzve za zrušenie sankcií voči Ruskej federácii, s ktorou sme sa obrátili na prezidenta Európskej únie, Jean-Claude Junckera a dali sme ju tiež na vedomie prezidentovi Ruskej federácie Vladimírovi Vladimírovičovi Putinovi. Pracovali sme na preklade do ruštiny, aj do angličtiny. Konečne je všetko hotové. V tejto chvíli by obaja štátnici mali mať výzvu na svojich stoloch. Preto Vás všetkých v mene mieru a našej budúcnosti žiadame: Rozposielajte túto výzvu všetkými možnými cestami svojim známym v jazykoch, ktorým rozumejú. Veríme, že všetci rozumiete pohnútkam, pre ktoré sme ju napísali, veríme, že Vám hovoríme z duše tak, ako hovoríme z našej. Srdečne Vás všetkých pozdravujeme a prosíme o pomoc. Podstatné je, aby sa najmä anglická verzia dostala na Západ. Aby sa nestalo, že výzvu Junckerovi niekde "omylom" založia. Prosíme Vás aj o toto: Okopírujte si výzvu v anglickej verzii (TU - viď nižšie) a pošlite ju na mailovú adresu pána Junckersa zo svojej e-mailovej adresy. Keď ich dostane 100 000, iste ich neprehliadne! Tu je jeho adresa: president.juncker@ec.europa.eu

 

Jean-Claude Juncker, President of the European Commission

European Commission

Rue de la Loi /Wetstraat 200

1049 Brussels, Belgium

president.juncker@ec.europa.eu

 

                       

Otvorený list prezidentovi Európskej komisie, pánovi Jean-Claude Junckerovi

 

            Vážený pán prezident Európskej komisie,  Jean-Claude Juncker,  obraciam sa na Vás ako občan Európskej únie, ako hovorca mierovej organizácie Charta 2015, ako prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov, v mene  inteligencie Slovenskej republiky, ako aj v mene väčšiny občanov  Európskej únie  so žiadosťou o

 

urýchlené zrušenie hospodárskych sankcií voči Ruskej federácii.

 

Vzájomné  preukazovanie  schopnosti odolávať  sankciám  druhej strany v prípade EÚ a Ruskej federácie nebude mať víťaza a dnes je už zrejmé, že vzájomné sankcie poškodzujú rovnako Rusko, ako aj EÚ. Väčšina európskej verejnosti je presvedčená, že sankcie Európskej únie nedonútili a ani nemajú šancu donútiť Rusko podriadiť sa cudzím záujmom. Navyše, európska verejnosť sa s týmito záujmami nikdy neidentifikovala a pokladá ich za nelegitímne a neeurópske, pretože ich dáva do súvislosti skôr s výrokmi o „nespravodlivom zabratí príliš veľkého územia a nerastného bohatstva zo strany Ruska“, ako so snahou o „demokratizáciu a oslobodenie Ukrajiny“, ktorá mala už dve desaťročia vlády, ktoré vzišli z legitímnych demokratických volieb. Európska verejnosť pokladá sankcie voči RF za významný faktor zvyšovania napätia medzi EÚ a RF s potenciálom spúšťača nového svetového vojnového konfliktu, opäť na území Európy.

 

Vážený pán prezident.  Ekonomika mala vždy moc rozhodovať o vzťahoch vo vnútri štátov, aj medzi nimi navzájom. Môže byť nástrojom pre dosiahnutie stability a mieru, ale môže byť zneužitá aj na rozpútanie vojny. Historické rozhodnutie o spoločnom užívaní uhoľných ložísk založilo mier medzi Nemeckom a Francúzskom a stalo sa  jedným zo  základných kameňov novostavby spoločného európskeho domu, na druhej strane snaha o ovládnutie prírodných aj ľudských zdrojov Ruska bola jednou z hlavných príčin 2. svetovej vojny, ktorá stála Európu desiatky miliónov životov, zlikvidovala na desiatky rokov jej potenciál stať sa svetovým ekonomickým lídrom a cez pôžičky na obnovu ju podriadila cudzím záujmom.

 

Nedá sa nevidieť, že sila sankcií Európskej únie, prirodzene geopoliticky odkázanej na surovinové zdroje Ruska, je založená na dumpingových cenách ropy, pochádzajúcej z tretích krajín, ktorých pretrvávanie každým dňom zvyšuje riziko nezvládnutia záväzku EÚ voči jej predajcom. Európska verejnosť má obavy, že v štruktúre tohto záväzku by mohla oslabiť jeho finančná podstata, čo by mohlo zvýšiť vplyv cudzieho, neeurópskeho geopolitického záujmu. O to viac, že práve ten sa u značnej časti európskej verejnosti pokladá za pravého iniciátora rozpútania konfliktu na Ukrajine a následných protiruských sankcií.

 

V kalkulácii dopadov rôznych opatrení býva vždy užitočné použiť vhodné historické paralely. V prípade Ruska za takú pokladám jeho jedinečnú  schopnosť v ohrození mobilizovať všetky dostupné zdroje a sily.  Ako viete, po napadnutí Ruska Hitlerom nedošlo k zrúteniu „obra na hlinených nohách“, naopak,  Rusko bolo schopné do 3 mesiacov presťahovať prakticky celú vojnovú výrobu za Ural a znásobiť ju.  Tak to je aj v prípade sankcií.  V rozpore s očakávaniami  sankcie iba motivovali Rusko  k urýchleniu aj tak rýchlych a významných zmien, ktoré Rusko zaznamenalo za posledných 10 rokov. V prvom rade, Rusko opäť disponuje jednou z najsilnejších armád sveta, ktorej technologické vybavenie jej umožňuje aj asymetrické vedenie vojny.  Rusi v rozpore s očakávaniami dosiahli  rast konkurencieschopnej domácej výroby, rast exportu a podstatnú zmenu štruktúry exportu. Príkladom za všetky je ruské  poľnohospodárstvo. Keď pred 10-timi rokmi Rusi polovicu potravín dovážali, minulého roku ich potravinový export dosiahol takmer 20 miliárd dolárov, čo je o štvrtinu viac, ako bol zisk z predaja zbraní, alebo okolo tretiny príjmu, pochádzajúceho z predaja plynu. Priemyselná výroba a kurz národnej valuty stabilizoval, došlo k zníženiu inflácie a preukázateľne sa znižuje odtok kapitálu. Rusi dosiahli trvalý rast príjmov a sociálneho zabezpečenia obyvateľstva,  obrovský nárast vzdelávania, demografický rast, rastúci trend priemernej dĺžky života, prechodom na poisťovací systém a inými systémovými opatreniami posilnili zdravotné zabezpečenie obyvateľstva.  Narástla dôvera obyvateľstva, rodiny chcú mať deti, chcú ich vychovávať, veria v ich budúcnosť, uverili vlastnej krajine, počítajú s podporou štátu.

 

Rusku to udeľuje akceleráciu,  o ktorej sa Európskej únii nemôže už ani snívať a zároveň ho vyčleňuje z kategórie „režimových“ krajín.  Polemika na túto tému by bola nekonečná, isté však je, že ťažisko svetových zdrojov, trhu práce, výroby, technológií , v dôsledku toho ťažisko ekonomiky, vojenskej sily a v poslednom čase aj financií sa presunulo na Východ. Dá sa to nevidieť a spôsobovať tým škodu celej EÚ a dá sa to akceptovať a snažiť sa urobiť nevyhnutné štrukturálne zmeny  politiky a ekonomiky EÚ, ktoré by jej pomohli na nový stav sa adaptovať. EÚ nie je v situácii USA, kde je efektivita ekonomiky nastavená na   „dominantný svetový režim“ a preto má predpoklady na vyššiu flexibilitu, čo by mohla využiť, ak by sa nedala pod vplyvom cudzieho záujmu vovliecť do konfliktu voči Rusku, v ktorom jednoducho musí aj s ohľadom na mocných ruských spojencov, ťahať za kratší koniec. Je totiž evidentné, že sankcie vháňajú Rusko do nových spojenectiev, ktoré definitívne zavŕšia presun orientácie Ruska z Európy na Áziu. Rusko buduje spoločný priestor s voľným pohybom kapitálu, tovaru a pracovnej sily v rámci Euroázijskej hospodárskej únie, dosiahlo  dohodu o súčinnosti euroázijskej integrácie s čínskou iniciatívou Ekonomického pásu Hodvábnej cesty, s SCO, vytvára zónu voľného obchodu s Vietnamom, program spolupráce medzi RF a ASEAN. Treba mať na zreteli, že spoločne tieto štáty tvoria takmer tretinu z celosvetovej ekonomiky v parite kúpnej sily.

 

Rusko je zdrojovo sebestačné a ekonomická izolácia je z dlhodobého hľadiska pre Rusko omnoho menej bolestivá, ako pre EÚ. Týmto zbytočným a zaťažujúcim konfliktom, ktorý proti Rusku vedieme dobrovoľne, prehlbujeme závažnejšie konflikty, ktoré si nemôžeme vybrať, musíme ich vyriešiť a ich závažnosť pritom neustále rastie. Sankciami si blokujeme ekonomické možnosti riešení týchto konfliktov a odvrhávame silného potenciálneho spojenca, najmä však v súvislosti s tým, že Rusko ukázalo ochotu v riešení týchto konfliktov spolupracovať aj vojensky, ako je to v prípade Sýrie.

 

Vážený pán prezident, Európska únia vznikla ako spoločný dom národov, zjednotených na základe spoločnej viery v možnosť mierového spolunažívania a ekonomicky výhodnej spolupráce.  To zároveň  odôvodňuje aj jej ďalšie pretrvanie,  čo v dnešnej situácii, poznačenej krízou rodiny, migrantskou krízou, hospodárskymi problémami, negatívnym demografickým vývojom a desiatkou ďalších problémov, ktorým je EÚ vystavená,  vôbec nebude jednoduché. 

 

Mier nie je vecou len jednej strany a určite nie je iba v záujme Ruska, aj keď v tejto chvíli práve Rusko nesie najväčšiu ťarchu jeho zachovania. Európania nechcú viac umierať v umelom konflikte na neznámom fronte v mene zištných záujmov, ktoré nemajú nič spoločné s našimi vlastnými. Preto Vás žiadam, aby ste pri zvažovaní ďalších krokov EÚ zvážili aj tento postoj, je to postoj verejnosti, ktorá sa na Vás obracia s dôverou. Tá jediná je materiálom, na ktorom sa dá stavať naša spoločná budúcnosť.

 

S úctou a pozdravom

MUDr. Andrej Janco

 

V Košiciach, dňa 19.januára 2016       

 

 

Na vedomie:

Vladimír Vladimírovič Putin, prezident Ruskej federácie,

Moskva, Ruská federácia

 

ANGLICKÁ VERZIA:

 

Jean-Claude Juncker, President of the European Commission
European Commission
Rue de la Loi /Wetstraat 200
1049 Brussels, Belgium
president.juncker@ec.europa.eu

Open Letter to the President of the European Commission Jean-Claude Juncker

Dear President Jean-Claude Juncker,
I turn to you as a citizen of the European Union, as a spokesperson for the peace organisation Charta 2015, in the name of the intelligentsia of the Slovak Republic, as well as in the name of the majority of the European citizens, with a plea for

urgent removal of the economic sanctions against the Russian Federation.

The mutual demonstrations of the capability to resist the sanctions imposed by the other side in the case of the EU and the Russian Federation will not have a winner, and it is obvious today that the mutual sanctions damage both the Russian Federation and the EU. The majority of the European public is convinced that the sanctions imposed by the European Union were incapable of making Russia submit to foreign interests, and are not able to do so. Moreover, the European public have never identified with these interests and it considers them illegitimate and un-European, because it relates them to statements about „unjust control of too much territory and natural resources by Russia“, as well as with the effort for „democratisation and liberation of Ukraine“, which has had its governments legitimately elected in democratic elections for two decades. The European public considers the sanctions against Russia to be a significant factor in increasing the tensions between Russia and the EU, with the potential to trigger a new worldwide military conflict, once again taking place in Europe.

Dear Mr. President. The economy has always had the power to decide in domestic as well as international relations. It can be a tool for achieving stability and peace, but it can also be misapplied to levy a war. The historical decision on the common use of coal deposits had established peace between Germany and France and became one of the cornerstones of the common European house. On the other hand, the attempt to control the natural and human resources of Russia was one of the main causes of the Second World War, which cost Europe tens of millions of lives, destroyed its decades-lasting potential to become the world’s economic leader, and the post-war loans made it submit to foreign interests.

It is evident that the strength of the sanctions by the European Union, which is geopolitically reliant on Russia’s natural resources, is based on the dumping prices of oil coming from third countries, the continuation of which increases the risk of failure to fulfil the obligation of the EU towards its sellers with each passing day. The European public is worried that the financial aspects could weaken in the structure of this obligation, which could strengthen the influence of the foreign, non-European geopolitical interest. Moreover, it is this interest that a significant portion of the European public considers to be the real catalyst of the conflict in Ukraine and the subsequent anti-Russian sanctions.

When calculating the impact of various measures, it is always useful to consider suitable historical parallels. In the case of Russia, I offer its unrivalled ability to mobilise all available resources and forces when threatened. As you know, Hitler’s assault on Russia did not result in the collapse of the “giant with the feet of clay”. On the contrary, within three months, Russia was able to move practically the entire war production beyond the Ural Mountains and multiply it. The case is similar with the sanctions. Against the expectations, the sanctions only motivated Russia to speed up the already rapid and significant changes that Russia has been experiencing during the last decade. First and foremost, Russia once again commands one of the most powerful armies in the world, whose technological prowess enables it to lead asymmetrical warfare. The Russians have, against the expectations, reached growth in competitive domestic production, growth in exports and a fundamental change in the structure of exports. The perfect example is the Russian agriculture. While the Russians imported half of its food ten years ago, last year their food export reached almost twenty billion dollars, which is a quarter more than was its profit from selling weapons, or about a third of its revenue made from selling natural gas. The industrial production and the ruble exchange rate has stabilised, inflation was reduced and capital drain is being demonstrably lowered. The Russians have reached a permanent increase in wages and social welfare of the population, a huge improvement in education, demographic growth, the growing trend of the average life expectancy, they have strengthened the health security of the population by introducing a health insurance system and by other systemic measures. The population’s trust has increased, families want to have children, they want to raise them and they believe in their future, they trust their country, they count on the support of their state.

This allows Russia growth of which the European Union cannot even dream of, and at the same time it excludes Russia from the category of “regime” countries. An argument on this topic would be endless, yet it is certain that the centre of the world’s resources, job market, production, technology, and thus the centre of economy, military power, and in recent times also finance, has shifted towards the East. We could ignore it and thus cause harm to the entire EU, or we could accept it and strive to make necessary structural changes in the policy and the economy of the EU, which would help it adapt to this new paradigm. The EU is not in the same situation as the United States, where the effectivity of the economy is set to “dominant world regime”, and therefore has the conditions for higher flexibility, which it could leverage if it was not, under the influence of foreign interest, dragged into the conflict against Russia, in which it is simply at a disadvantage, even with respect to the powerful Russian allies. It is evident that the sanctions force Russia into new alliances, which will definitely complete the shift of Russia’s focus from Europe towards Asia. Russia is building a common space with free migration of capital, goods and work force within the framework of the Eurasian Economic Union, it has reached an agreement on cooperation of the Eurasian integration with the Chinese initiative for the Silk Road Economic Belt, with the SCO, it is creating a free market zone with Vietnam, a cooperation programme between Russia and ASEAN. It must be kept in mind that together, these countries comprise almost one third of the world’s economy in purchasing power parity.

Russia is self-sufficient in terms of its resources, and economic isolation is much less painful long-term for Russia than it is for the EU. By this needless and encumbering conflict, which we wage against Russia willingly, we deepen the more serious conflicts, which we do not choose, we must solve, and the severity of which continues to nevertheless increase. With the sanctions, we are blocking the economic options for solving these conflicts and are rejecting a strong potential ally, particularly in relation to the fact that Russia has shown its willingness for military cooperation in solving these conflicts, as it is in the case in Syria.

Dear Mr. President, the European Union began as a common house of nations, unified in the belief in peaceful coexistence and economically beneficial cooperation. At the same time, this justifies its further continuation, which, in today’s situation marked by the family crisis, the migrant crisis, economic issues, negative demographic development and dozens of other problems the EU faces, is not going to be at all simple.
Peace is not a one-sided issue and it is certainly not only in Russia’s interest, even though presently it is Russia that carries the heaviest burden of keeping it. The Europeans do not wish to die in an artificial conflict on an unknown front in the name of greedy interests, which have nothing to do with our own. Therefore I ask you to also consider this position when weighing on next steps of the EU. It is the position of the public, which turns to you with trust. That is the material with which our common future can be built.

Yours sincerely,

In Košice, 19th January 2016 MUDr. Andrej Janco, m.p.

 

Also to the attention of
Vladimir Vladimirovich Putin, President of the Russian Federation,
Moscow, Russian Federation