Sme smutní, naša je hanba, ľútosť, ale i vzdor
CHARTA 2015 - Sekretariát
Dnes sme sa dozvedeli oficilnu správu od prezidenta našej krajiny, že sa spomienky na ukončenie II. svetovej vojny a porážky nacizmu spred 70 rokov poriadanej v Moskve nezúčastní. Že nás, občanov mieru Slovenska, v Moskve nebude reprezentovať.
Vedú ho k tomu podľa neho údajne šľachetné dôvody odporu proti súčasnej politike Ruska a jeho najvyššieho predstaviteľa prezidenta Vladimíra Putina.
Prezident Slovenskej republiky sa tým zaradil ku koalícii politických diletantov, organzátorov politickej intolerancie a nenávisti v medzinárodných vzťahoch medzi štátmi, vedenej prvým predstaviteľom USA so sídlom v Bielom dome. Zaradil sa údajne sám a údajne dobrovoľne k nekultúrnym a agresívnym ľuďom, pre ktorých ani elementárne zásady slušnosti a štátnickosti nie sú sväté.
Mimo toho, že sa prezident Slovenskej republiky zachoval ako arogantný diletant, za ktorého sa musí hanbiť každý slušný občan Slovenska, spôsobil mnohým ľuďom v našej krajine smútok, ale i vzdor v dušiach.
Hanbíme sa za konanie prezidenta Slovenska a naša hanba je na mieste.
Hanbíme sa pred 139 918 vojakmi Červenej armády, ktorí položili svoje životy pri oslobodzovaní Československa, pred 411 514 ich ranenými druhmi, ktorí utrpeli vojnové zranenia na území Československa, hanbíme sa pred desiatkami miliónov starcov, žien a detí, ktorí v tom čase hrdlačili na vojnu v zázemí Sovietskeho zväzu o hlade, biede, zime a tme, aby zabezpečili našim osloboditeľom nevyhnutné zásobovanie zbraňami, muníciou, jedlom a nevyhnutným ďalším vojnovým zabezpečením.
Hanbíme sa pred našimi otcami a dedami, ktorí bojovali za oslobodenie našej krajiny po boku Červenej armády z Buzuluku, až do Prahy a pre ktorých Rusko, Rusi a všetky národy bývalého Sovietskeho zväzu boli a i pre nás dodnes sú viac ako bratmi.
Za týchto ľudí a v ich mene sa v našich dušiach vytvára vzdor proti človeku, ktorý je momentálne v prezidentskom kresle na Slovensku. Tento človek už nemá žiadne morálne právo, aby nás zastupoval, aby sme ho oslovovali „Pán prezident“.
Pre nás je už len bezvýznamnou bábkou v cudzích rukách.
Želáme si, aby toto súčasné bábkové divadlo a táto divadelná scéna, skončili na Slovensku čo najskôr.
My si neželáme nenávisť voči nikomu a už vôbec nie proti Rusom a ich krajine, my si želáme mier a vzájomne prospešné spoluprácu i s Ruskom a s Rusmi.
Pán prezident, nezasievajte nenávisť, lebo tým zasievate i VOJNU !